SOCIOLÓG PROKOP: EXTRÉMISTOV VOLIA TÍ, KTORÍ NEŽIJÚ KVALITNÝ ŽIVOT
Spoločnosť sa nedelí len na chudobných a bohatých.
ZUZANA KOVAČIČ HANZELOVÁ
Spoločnosť sa nedelí na chudobných a bohatých, rozvrstvenie je oveľa širšie a zložitejšie. Zistil to sociológ Daniel Prokop vo svojom výskume.
Posudzoval nielen to, či má niekto majetky, ale aj jeho sociálne a IT zručnosti, kontakty a jazykové schopnosti. Z výskumu zistil, ktoré skupiny a prečo volia extrémistov a populistov.
"Aj Smeru by sa vyplatilo, keby sa v regiónoch žilo lepšie. Namiesto Kotlebu by volili Smer," popisuje Daniel Prokop v rozhovore pre Denník SME.
Vy ste urobili analýzu českej spoločnosti a zistili ste, že sa nedelí len na bohatých a chudobných, ale podstatne širšie - až na šesť tried. Na akom princípe ste to robili?
Inšpirovali sme sa britským výskumom, ktorý zohľadňuje v triedach nielen príjem, povolanie alebo majetok, ale aj sociálny kapitál. Sociálny kapitál znamená napríklad to koľko máte dobrých kontaktov v spoločnosti.
Vďaka dobrým kontaktom totiž môžete ľahšie získavať rôzne výhody, čeliť krízam a premeniť ich aj na ekonomickú výhodu. A zohľadnili sme aj to, aký máte ľudský kapitál - ako rozumiete IT technológiám, ako ovládate jazyky, teda či máte nové schopnosti, ktoré sú dôležité v tom meniacom sa svete.
Skryť Vypnúť reklamu
Aké máte vzdelanie, ako sa orientujete v spoločnosti, akú kultúru máte radi. Z toho sme vyvodili šesť tried.
Predstavme si ich. Navrchu sú dve stredné vyššie vrstvy. Nazvali ste ich Zaistená stredná trieda a Nastupujúca kozmopolitná trieda.
Zaistená stredná trieda je bohatšia, ale má menej sociálnych kompetencií. Majú menej mäkkého kapitálu a viac majetku.
Vzdelávali v 90. rokoch, pred tým ako krajiny vstúpili do Únie, alebo prebehol internetový boom, a je zakorenená v lokálnej ekonomike
Druhá, novšia, je v priemere o sedem rokov mladšia, a má viac sociálnych kompetencií, kontaktov, aktívny životný štýl, ale nemá toľko majetku.
Vzdelávala sa neskôr, takže už má úplne iné podmienky za ktorých vstupovala do zamestnania a končila vysoké školy.
Vďaka vysokej cene bývania žijú títo ľudia často v centre vo veľkých mestách v podnájme a väčšina z nich nemusí mať majetok nikdy. To je nový druh strednej triedy, ktorý si nekupuje vlastné bývanie.
Skryť Vypnúť reklamu
Potom sú tri nižšie triedy - tie ste nazvali Tradičná pracujúca trieda, Ohrozená trieda a Trieda miestnych väzieb.
Tradičná pracovná trieda má silné ekonomické postavenie, ale nemá kontakty a schopnosti. Títo ľudia sa boja budúcnosti, migrácie a obávajú sa globalizácie. To sú takí tí Trumpovi voliči, ktorí nie sú chudobní, ale volia, aby sa Amerika vrátila späť.
Sú sentimentálni k minulosti a boja sa budúcnosti, ktorá nesmeruje k ich prospechu - meniaca sa štruktúra práce, väčšia závislosť uplatnenia od počítačových zručností, jazykových znalostí, robotizácie.
A ohrozená trieda?
Má relatívne priemerné vzdelanie, aj slušný sociálny kapitál, ale je zle platená. Sú to napríklad ľudia, ktorí pracujú v službách alebo v pomáhajúcich profesiách, napríklad v zdravotníctve.
Ľudia z chudobných regiónov. Znamená to, že aj keď majú kvalifikáciu a predpoklad, tak sa nedostali k dobrým príjmom. Sú to aj ľudia s exekúciami, matky samoživiteľky, ktoré sú v Česku aj na Slovensku veľmi ohrozené chudobou.
Skryť Vypnúť reklamu
Je to trieda, ktorá veľmi často cíti nespravodlivosť sociálneho systému v ponovembrovom vývoji, ale nie je taká konzervatívna ako Tradičná pracujúca trieda. Nebojí sa toľko migrácie a menšín, skôr je sociálne frustrovaná.
Ohrozuje ju najmä to, že nie sme schopní v Česku ani na Slovensku vyriešiť nerovnosti regiónu, vyriešiť postavenie samoživiteliek, podhodnotenie niektorých zamestnaní a podobne.
A tá tretia trieda, Trieda miestnych väzieb?
Tá je veľmi špecifická pre náš región. Pre Slovensko aj Česko. Žije v malých obciach, má vlastné bývanie, má veľa kontaktov, miestne väzby. Je to taká postkomunistická štruktúra kapitálu.
A posledná šiesta trieda je chudoba.
Áno, posledná trieda je chudoba. V Česku je to šestina ľudí, ktorí nemajú žiadny kapitál. Nemajú dobrý príjem ani kontakty, nemajú kvalifikáciu. Na Slovensku to bude väčšia skupina ako v Česku, vďaka vylúčeným komunitám.
Skryť Vypnúť reklamu
Keď ste spomínali tie regionálne rozdiely, ako je kľúčové práve to, kto žije v mestách a kto v regiónoch?
Napríklad v Prahe tie dve najbohatšie triedy tvoria viac ako 50 percent ľudí. Dve triedy od konca, ktoré na tom ekonomicky nie sú dobre, aj s chudobou, tí žijú najmä v chudobných regiónoch.
Povedal by som, že na Slovensku by to bolo podobné, že tie najchudobnejšie triedy sú u vás koncentrované najmä v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji.
Existuje výskum, ktorý hovorí, ako tieto triedy volia? Ktoré inklinujú viac k populizmu a extrémizmu? Je tam nejaké spojenie?
Niektoré veci človeka prekvapia. Napríklad ANO, čo je centristicko-populistická strana má podporu naprieč všetkými triedami, okrem tej novej vyššej strednej triedy, ktorá má veľa mäkkého kapitálu a je veľmi kozmopolitná.
Ale podpora niektorých strán, ako je napríklad SPD je špecifická pre dve nižšie triedy, ktoré sa obávajú budúcnosti, sú proti migrácii, a sú veľmi naladení proti súčasnému ekonomickému systému.
Skryť Vypnúť reklamu
Obe tieto triedy volia SPD, každá z trocha iných dôvodov. Jedna je protimigračná, druhá je skôr antisystémová a neverí v sociálnu spravodlivosť.
A chudobná trieda volí ako?
Často nevolí a je neviditeľná. Zoberte si napríklad Banskobystrický kraj, kde majú vyššiu podporu extrémisti a populisti.
Ich nevolili najchudobnejší voliči, ale tí, ktorí mohli byť strednou triedou, keby žili v inom regióne, alebo v krajine, ktorá lepšie rieši svoje sociálne problémy. V krajine, ktorá by napríklad daňami lepšie distribuovala majetok v ich prospech.
Čiže môžeme povedať, že čím menej kvalitnejší život má človek, tým viac volí populistov a extrémistov?
Na toto sme teraz urobili analýzu na jeseň. Zostavili sme desaťbodovú škálu z ekonomického a sociálneho kapitálu, plus či mal niekedy človek problémy s bývaním, nezamestnanosťou a exekúciami.
Pozorovali sme, že ako sa ľudia stavajú k členstvu v Únii a k tomu, či bol ponovembrový vývoj pozitívny. Je tam priama úmera medzi tým, že ľudia s vysokou kvalitou života až v 75 percentách hovoria, že vstup do EÚ bol pozitívny, ponovembrový vývoj je dobrý a demokracia je najlepší spôsob vlády.
Skryť Vypnúť reklamu
Medzi ľuďmi s najhoršou kvalitou živote je to len 25 percent. Je tam naozaj jasné prepojenie. A keď potom kontrolujete, že z akého sú regiónu, vyjde vám to isté. Nie je to o hodnotách, nie je to len o tom, že sú obeťou ruskej propagandy. Jeden z veľkých faktorov je kvalita osobného života.
Ale sú tam aj iné faktory?
Mediálne zdroje tiež hrajú svoju rolu. Aj keď máte porovnateľnú kvalitu života, tak tie mediálne zdroje výrazne súvisia s vaším postojom a volebným správaním.
Myslíte to, či niekto číta konšpiračné weby?
Áno, ale napríklad aj to, či má tých zdrojov viac. Vyššie triedy majú tri, štyri zdroje v priemere o politike a spoločnosti.
Nižšie nemajú často zdroj žiadny, teda, že to vôbec nesledujú, alebo majú jeden až dva - často komerčné televízie. Občas doplnené nejakým bulvárnym alebo konšpiračným médiom.
Vždy keď sa čudujeme, že kto mohol voliť Zemana, tak sme si uvedomili, že ten ich mediálny obraz o politike je výrazne odlišný od toho obrazu, ktorý vidíme my. A na Slovensku je to veľmi podobné.
Skryť Vypnúť reklamu
Veľa sa hovorí o tom, že extrémizmus je typ protestného hlasu. Môžeme to vnímať ako protestný hlas ľudí, ktorí teda kričia, že haló, vy ste na nás zabudli?
Napríklad Donalda Trumpa nevolili chudobné nízkopríjmové skupiny ľudí. Priemerný príjem voličov Trumpa bol vyšší ako voličov Hillary Clintonovej.
V rámci etnických skupín to už bolo trocha iné, ale nebola to nejaká chudoba. Ale keď do tejto analýzy zahrniete práve ten sociálny kapitál, nové kompetencie, nie iba príjem a majetky, ale faktory, ktoré opisujú, ako ste si istý v tej spoločnosti, tak to vysvetľuje veľa. Nie sto percent, ale veľa.
Niečo je aj diskreditácia tradičných politikov, ktorí neboli schopní ani u nás, ani u vás zvládnuť transformáciu regiónov.
Že členstvo v Únii nám pomohlo, ale tie nožnice medzi regiónmi sa nezatvorili. Potom sa to ešte viac prehlbuje tým, že keď už aj ste stredná trieda v chudobnejšom regióne, máte horšiu kvalitu života, lebo máte výrazne nižšiu škálu služieb.
Skryť Vypnúť reklamu
Sekundárne to ovplyvňuje kvalitu života aj tých, ktorí sa v chudobnejších regiónoch majú vlastne dobre. A potom je faktor aj to, že meniaci sa svet vyvoláva v množstve ľudí úzkosť a neistotu a hlasujú za nejaký krok späť. To nie je úplne frustrácia, že vy ste na nás zabudli, ale nechcú zmenu.
Veľa sa hovorí o vyludňovaní regiónov. Nie je však budúcnosť spoločnosti vlastne taká, že tí ľudia sa budú prirodzene sťahovať do veľkých miest práve preto, aby mali k dispozícii tie služby a kvalitnejší život? Nie je to prirodzený vývoj Európy?
Sociológ Jozef Bernard urobil na to peknú štúdiu - ukazuje, že rozdiel vo volebnom správaní sa regiónov je do istej miery daný tým, že vzdelanejší ľudia sa z nich presunuli do miest. Hovorí, že keby sa migrácia vrátila, tak by ten rozdiel bol výrazne menší.
Takže migrácia posilňuje rozdiely medzi prosperujúcim mestom a stagnujúcim regiónom a situáciu to zhoršuje. Neodídu všetci, odídu jednotky percent ľudí, ale niektoré tie regióny potom zápasia aj s tým súvisiacimi problémami.
Skryť Vypnúť reklamu
U nás napríklad v Karlovarskom regióne 13 percent učiteľov nemá žiadnu kvalifikáciu.
Vôbec nevyštudovali učiteľstvo. Sú to ľudia, ktorí často ani nemajú vysokú školu. Dotiahnuť tam učiteľov je problém preto, že životní partneri učiteľov sú tiež vysokoškoláci a jednoducho si tam nenájdu dobrú prácu.
Takže aj keby ste tomu učiteľovi alebo učiteľke zaplatili viac peňazí, jej manžel alebo manželka, ktorý navyše často tiahne celý rodinný rozpočet, tam nemá ponuku ako v Prahe a nemá tam vlastne čo robiť. To konzervuje celý problém.
Navyše, množstvo práve mladých rodín, ktorých deti teraz chodia na základné školy, sú v exekúciách. V tých najchudobnejších regiónoch v Česku je to až 35 percent takýchto rodín a deti v školách to mimoriadne ovplyvňuje.
Majú výrazne horšiu vzdelávaciu neúspešnosť, a to reprodukuje problém. 17 percent takýchto detí u nás nedokončí ani strednú školu a môže robiť maximálne nejaké nekvalifikované práce.
Skryť Vypnúť reklamu
Ekonomika regiónov má vplyv na vzdelanie a je veľmi ťažké do toho zasiahnuť. Myslím, že ani česká, ani slovenská vláda v tomto nerobí ani polovicu toho, čo by mala.
Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.