EURÓPAN

Európan, to znie fajn

Pán na Miletičke s pomocou vulgárnych geopolitických komentárov predáva tričká s Kotlebom a Putinom. Prajem mu, aby to mohol robiť aj naďalej. Demokracia je taká.

Rád si o Miletičke myslím, že je prirodzene multikultúrnym miestom, rád si myslím, že ak tam všetci správne chápeme svoje úlohy, môže to pekne fungovať. A myslím si to aj po tom, čo sa mi tam niekoľkokrát pokúsili naúčtovať podstatne viac.

Beriem to ako súčasť hry, ktorej pravidlá poznám a súhlasím s nimi, som stotožnený s tým, že ich úlohou je pokúsiť sa trochu ma obrať, mojou zas nedovoliť im to. Nakoniec predsa aj tak všetci skončíme spokojní nielen preto, že oni predali a ja som kúpil, ale aj preto, že sme sa zahrali, precvičili si svoje ťahy, presvedčili sa, že ich ešte stále ovládame.

Mám rád tých jehovistov, ktorí vytrvalo stoja pred bránou, ale stále sa rozprávajú len sami medzi sebou, mám rád ponožky za euro a spodnú bielizeň za euro päťdesiat, možno práve preto, lebo viem, že si ju nikdy nekúpim. Ale zo všetkých najradšej mám pána v stánku práve medzi ponožkami a spodnou bielizňou.

Je postarší, má dlhé sivé vlasy. Občas si myslím, že je to Rudolf Vaský, alebo mi obaja iba splývajú, ale v skutočnosti neviem - nikdy som nemal odvahu sa pristaviť, nikdy som sa naňho priamo nepozrel.

Jeho stánok je v tom rade, kde každý stánok predáva všetko, a tak všetko predáva aj on. Príbory a hrebene, ale napríklad aj tričká s Marianom Kotlebom a Vladimirom Putinom.

Na jednom z nich Putin, súc slovanským Rambom, vysiela jasný signál svetu, na druhom zas ako Adonis vysiela úplne iný signál ženám. Muž mnohých tvárí - moja najobľúbenejšia je tá, kde sa ako nie veľmi podarená napodobenina Jamesa Bonda chladne a zvodne zároveň pozerá spoza okuliarov ležérne posunutých na nose.

Postarší pán je vitálny, ešte sa nestalo, aby som idúc okolo nepočul niektorý z jeho geopolitických komentárov. Je to zároveň aj dôvod, pre ktorý som sa mu nikdy neprihovoril. Sú totiž zmesou nenávisti a verbálnej hnačky. Nie ako nadávky, ale ako diagnózy. Ňou zásobuje okolie a okoloidúcich, púšťa sa do dialógov, ktoré sú zväčša monológmi. Vulgárnymi.

Pred dvoma týždňami mal na stolíku vystavenú ceduľku, na ktorej k narodeninám blahoželal Vladimirovi Vladimirovičovi Putinovi, budúcemu prezidentovi sveta, a toto je citát. To kvôli nemu som nedávno rozmýšľal, že si vyrobím tričko o tom, že milujem Európsku úniu. Naozaj som rád, že ju máme. Naozaj som.

Prišla jeseň, chodíme vo vetrovkách, tričko môže počkať do jari. On tie svoje naďalej predáva, medzi nimi aj Metallicu, Kiss a AC/DC. Štandardnú trhovú ponuku v štandardnej trhovej kvalite. Vôbec mu neprekáža, že propaguje tú kultúru, ktorú tak nenávidí.

Prajem mu, aby to mohol robiť aj naďalej - demokracia predsa len má svoje výhody a eurá nesmrdia, ale aj vďaka nemu som si uvedomil, že tričko s Európskou úniou by som možno nenosil s hrdosťou, ale určite s pokojom. S vedomím, že to je niečo, pod čo sa bez hanby viem podpísať.

Hej, Európan, to znie fajn.