DVADSAŤ KLAMSTIEV
Už aj českí diváci mohli sledovať rozhovory režiséra Olivera Stona s ruským prezidentom.
S om zvyknutá, že mi ľudia nadávajú. Aj dosť nevyberane. Čo sa však stalo potom, keď vyšiel článok o štvorhodinovom rozhovore amerického režiséra Olivera Stona s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, bolo nečakané.
Smršť listov, ktoré sa na mňa valili všetkými možnými kanálmi, urážky, vyhrážky, zosmiešňovanie a prirovnávaniu ku všetkému možnému, najčastejšie k nejakému pohlavnému orgánu.
Niektorí mi želajú smrť a tvrdia, že som vôbec nepochopila, čo je Vladimir Putin za človeka. Iní volajú po spravodlivom potrestaní mojej osoby za šírenie lží o legendárnom štátnikovi a za urážku hlavy štátu.
Sú aj takí, ktorí ďakujú za to, že som ich na reláciu upozornila, hoci krajne nevhodným spôsobom. Aspoň vďaka mne vraj toto hodnotné dielo videli.
V Českej republike sa za štyri večery na dokument Svet podľa Putina (The Putin Interviews) pozeralo v priemere 138-tisíc divákov. Nie je to žiadny rekord, ale nie je to ani málo. Väčšina z nich, súdiac podľa ohlasov, bola nadšená.
Putin lepší než Merkelová
Nie je to zásluha jedného obsiahleho rozhovoru, ale podľa prieskumu agentúry IPSOS viac ako štvrtina Čechov verí, že Rusko skutočne svoju agresiou bráni tradičné hodnoty. A až 40 percent Čechov je presvedčených, že ich Európska únia núti od tradičných hodnôt upustiť.
Ruský prezident je dnes v Česku oveľa populárnejší než Angela Merkelová. Existujú aj facebookové stránky "Podpora pre ruského prezidenta Vladimira Putina" alebo "Priatelia Vladimira Putina v Českej a Slovenskej republike".
Nie náhodou volajú napríklad po referende o vystúpení ČR z EÚ alebo podporujú Miloša Zemana v kandidatúre na prezidenta, či požadujú ukončenie členstva v NATO a vyhnanie všetkých utečencov z Európy.
Takéto stránky a facebookové profily sú zmesou lží, konšpiračných teórií, platformou pre antisemitizmus a vulgárnosti. Členovia týchto uzavretých skupín mi zrejme písali oné "nadšené" listy, pretože štýl, slovník aj gramatické chyby sa nápadne zhodovali. Práve na týchto stránkach ľudia oslavovali dielo, ktoré im vraj konečne ukázalo veľkého ruského vodcu v pravom svetle.
Dvadsať lží
Videla som celý rozhovor Stona s Putinom (v origináli The Putin Interviews) o niečo skôr než českí diváci. Nečakala som, že by z úst hlavného hrdinu zaznela nejaká nečakaná pravda o ňom samom, o krajine či medzinárodnej situácii.
Režisér Oliver Stone si ani žiadnu investigatívnu úlohu nekládol. Čo však bolo nečakané, bola očividne lož, ktorá sa dielom tiahla ako červená niť.
Zachytila som len niektoré najväčšie výstrelky, ale kolegovia z ruskej investigatívnej skupiny Insider, ktorí sa zaoberajú vyhľadávaním lživých informácií v médiách, narátali dve desiatky najvýraznejších príkladov balamutenia divákov. Výsledok svojho pátrania nazvali "Lie to me. Dvadsať príkladov toho, ako Putin oklamal Stona".
Vyberme aspoň niektoré z nich, a to pekne poporiadku.
1. Najslávnejšie klamstvo z rozhovoru, ktorý sa vraj nakrúcal celých dvadsať hodín a ktorý skôr pripomína predvolebnú kampaň, je lož o vojenských úspechoch ruskej armády v Sýrii. Západným novinárom sa už podarilo dokázať, že keď ruský prezident demonštruje na svojom telefóne akože úspešný zásah ruského letectva proti jednotkám Islamského štátu v Sýrii, v skutočnosti režisérovi ukazuje americkú akciu.
Už sa našli identické zábery a je preukázateľné, že ide o záznam starý osem rokov. Americké vrtuľníky Apache útočia na afganský Taliban. Video sa už viac než rok dá nájsť na internete. Či toto Putin vedel, či to vedeli ruskí dôstojníci, ktorí mu video podstrčili, či išlo o omyl, lajdáctvo, či zámer, sa zatiaľ nevie.
Stone napovedá Putinovi
2. Putin tvrdí, že nie je bohatý a zatočil s ruskou oligarchiou. O jeho bohatstve existujú len dohady, preto jeho výrok "v hrobe sú ti plné vrecká nanič" nemožno považovať za lož. Avšak renomovaný časopis Forbes zaradil v roku 2000, teda tesne pred nástupom Putina k moci, na zoznam dolárových miliardárov 322 osôb.
Rus medzi nimi nebol ani jeden. Zato v roku 2017 ich tam je 96. Medzi nimi aj ľudia Putinovi veľmi blízki.
3. Putin zlikvidoval v Rusku chudobu. Oliver Stone pri tejto otázke ako neraz počas rozhovoru napovedá svojmu náprotivku, ako má odpovedať. Neskrýva obdiv k jeho osobe a neodolá pokušeniu ho pochváliť. "Vy ste znížili úroveň chudoby o dve tretiny!" zvolá.
Putin dodá: "Presne" Stone: "V roku 2000 bola mzda 700 rubľov, v roku 2012 už 29-tisíc rubľov." Putin: "Presne tak".
Podľa štatistík je to inak. Počet ľudí pod životným minimom sa neznížil trikrát, ale dvakrát. Priemerný plat v roku 2000 nebol 700, ale 2200 rubľov a v roku 2012 nie 29-, ale 26-tisíc rubľov. Drobnosti.
4. Podľa Putina dosahuje zahraničný dlh Ruska 12 percent HDP, podľa Ústrednej banky Ruska 40 percent HDP.
5. Vojenské náklady Ruska sa budú podľa Putina znižovať, teraz sú asi tri percentá HDP, ale vrátia sa na 2,7 sľúbil ruský líder. Zato vojenské náklady USA sú vraj vyššie než všetkých štátov sveta dohromady. Lenže Rusko v roku 2016 minulo na armádu a zbrojenie 5,4 percenta HDP. Naopak náklady napríklad na zdravotníctvo sa znížili zo štyroch na 3,5 percenta. Američania vzhľadom na svoje HDP utrácajú na zbrojenie menej - 3,3 percenta.
6. Mnoho ďalších, povedzme, nepresností sa týkalo Ukrajiny, ale napríklad aj FSB, ktorá podľa Putina nesleduje občanov.
Pohľad do duše
Problémom rozhovoru nebolo to, že by Putin zodpovedal zle. Je to jeho právo hovoriť si, čo chce. Problém tkvie v podlízavo a až nepríjemne angažovanom postoji režiséra. A tiež v tom, akým spôsobom česká Prima dokument uviedla.
Niežeby kontroverzné témy, ako je ruský prezident, nepatrili na obrazovku. Avšak nesmie to byť relácia sponzorovaná fanklubom Kremľa. Mala by byť zasadená do kontextu, sprevádzaná polemikami a diskusiami a uvedením nezmyslov na pravú mieru.
Nič také sa nestalo. Prima dielo nasadila v hlavnom vysielacom čase a potvrdila povesť televízie, ktorá sa mení na predvolebný štáb Miloša Zemana a teraz dokonca sekunduje pri grandióznom štarte volebnej kampane aj Vladimirovi Putinovi. Majú úspech oboch na starosti rovnakí ľudia? To z rozhovoru s Putinom vyčítať nemožno.
Napriek všetkým námietkam mal film aspoň pre mňa obrovskú cenu. Občas totiž umožnil nahliadnuť do Putinovej duše. Napríklad vtedy, keď povedal: "Niekedy je možné ustúpiť, ale len vtedy, ak je to cesta k víťazstvu." Zdá sa, že toto je Putinovo životné krédo.
Stone v jednej chvíli zvolá: "Naozajstný syn Ruska." Inokedy zase prekvapenému Putinovi, ktorý nie je na takúto otvorenosť vlastných novinárov zvyknutý, vykladá, že Washington túži Rusko ovládať a že by sa NATO nemalo ďalej rozširovať.
Kávu, sir?
Vo filme sú aj sťaby humorné momenty, niekedy s machistickým zafarbením.
"Mávate zlé dni?" pýta sa Stone. "Nie som žena, ja zlé dni nemávam," odvetí prezident.
Inokedy zasa kŕmia kone či sa prechádzajú v sade za zvukov ľubozvučnej hudby. Asi najzaujímavejšie sú epizódy, kedy Stone nakrúca prípravu na nakrúcanie. Ukazuje ruskému prezidentovi, odkiaľ má prísť, že sa má tváriť, ako keby sa dlho nevideli...
A Putin hrá. Hrá výborne. Sám iniciatívne v jednej zo scén nečakane prichádza s kávou a Stonovi ju ponúka so slovami: "Kávu, sir?" Čaro nechceného však trvá len niekoľko sekúnd. Potom sa film opäť zmení na sériu klišé, fráz a oslavných otázok.
"Uveril som Vladimirovi Putinovi," konštatuje režisér s povesťou politického provokatéra, ktorý obdivoval aj kubánskeho lídra Fidela Castra či venezuelského prezidenta Huga Chávesa. Problémom jeho filmu však je, že v tejto svojej viere v Putina zostáva trochu osamotený. Aj keď mu v Česku tlieskajú davy.
Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.